Nie si sám, nie si sama!

Rodina, ktorej srdcom je Ježiš

Dnes sme namieste apoštolov my. Ježiš sa chce s nami stretnúť. Dobre ma počúvajte, On sa chce s nami stretnúť. Keďže sa chce stretnúť s nami, to MY, tvoríš aj ty.

Ježiš sa chcel stretnúť aj s tebou.. Pozri sa vedľa seba, Ježiš tu chcel mať aj týchto ľudí. Ježiš ich pozná a chce byť aj s nimi. Ježiš z nás robí rodinu, nie ,,akože rodinu“, nie nejakú ,,druhoradú rodinu“, ale robí z nás skutočnú rodinu, On je ten kto nás spája.

Ježiš nás však z času na čas pozýva do samoty, nie len každého individuálne ale aj ako spoločenstvo, ako rodinu. Akoby povedal, poďte, nechajte všetko tak, poďte do samoty, ale poďte tam so mnou. Prečo je dôležité neísť do samoty bez Ježiša ale spolu s Ježišom?

V knihe Genezis je napísané, že nie je dobré aby bol človek sám. A to platí zvlášť v ťažkom čase. Ak sa utiahneš do samoty bez Ježiša, bude to ťažké, môžu prísť depresie, beznádej a mnoho podobného. No ak pôjdeš do samoty vtedy keď ta Ježiš zavolá, alebo keď pôjdeš do samoty sám práve čase keď ti bude ťažko, zavolaj ty Ježiša. On je nádej, On je pravda, On je cesta, v Ňom je život.

Ježiš povedal, moji bratia a sestry sú tí, ktorí plnia vôľu môjho Otca. Čo je však vôľou Otca? Veriť Ježišovi a milovať ho. Možno sa pýtaš, a to je všetko? To stačí? Áno, pretože ak veríš Ježišovi a miluješ ho, tak všetky tvoje rozhodnutia majú iný rozmer. Ak budeš prežívať ťažký čas spomeň si, že Ježiš je s tebou a máš rodinu, ktorú ti on dal. Boh tebe aj mne, každému človeku, ponúka domov. Domov je tam, kde má miesto tvoje srdce.

Domov netvoria tehly, domov netvorí priestor v ktorom bývaš. To čo tvorí domov sú vzťahy. K čomu je veľký dom za milióny eur ak v ňom chýba láska? K čomu je tých pár múrov vedľa seba ak medzi nimi nie je priestor pre odpustenie a prijatie? Sú to len studené múry, prázdne izby, nič viac. To čo tvorí domov je láska, je prijatie, je odpustenie a pochopenie.

Každý z nás si asi predstavoval ako by mal vyzerať raz jeho dom, aký bude veľký, akú bude mať farbu atď. Ale skúsil si sa zamyslieť niekedy nad tým, kde má v skutočnosti miesto tvoje srdce? Kde má tvoje srdce svoj domov? Kde reálne zažívaš lásku, kde si bezpodmienečne prijatý, kde ti je vždy odpustené? Kde toto všetko hľadáš? Má tvoje srdce domov?

Ja som si dnes túto otázku položil a spoznal som, že často som za ,,domov“ svojho srdca považoval to, kde mi je dobre, kde mi nikto nič nepovie, kde sa všetko deje tak ako momentálne chcem, no v skutočnosti som bol v klietke a tú som začal považovať za svoj domov a čo je horšie, keď sa niečo ,,vonku“ dialo, či už stres, hnev, sklamanie alebo podobne, vždy som sa do tohto ,,domu-klietky“ rýchlo vrátil. No v skutočnosti je len jeden pravý domov, všetko ostatné sú len len klietky, alebo nejaké schátrané budovy, ktoré nie sú veľmi bezpečné.

Domov, kde bude tvoje aj moje srdce v bezpečí sa nachádza v Bohu. Ako je to možné? Spomínate si na to, čo som vám pred chvíľou povedal? Domov netvoria múry ale vzťahy. Najkrajší domov pre tvoje srdce sa nenachádza tam niekde ďaleko, je priamo v Božom srdci. Ježišovo prebodnuté srdce je pre teba znakom toho, že dvere domov máš vždy otvorené.

Chcem ťa pozvať domov, chcem aby si vstúpil tam, kde sa môžeš stretnúť s Otcom, tam kde môžeš zažívať lásku, ktorá rúca múry hriechov. Túžim potom, aby si sa vždy vrátil domov keď sa niekde cestou stratíš, chcem aby si pamätal na to, kde má tvoje srdce domov. Samozrejme, máš možnosť rozhodnúť sa, či ostaneš v klietke a budeš sa do nej vracať, alebo sa rozhodneš vstúpiť domov, kde ťa čaká Ten, ktorý ťa vždy miloval.

To rozhodnutie je na tebe. Nemusíš sa rozhodnúť teraz, Ježiš ti dnes nedáva poslednú možnosť, vždy si vítaný a nikdy ti nepovie, že smola, šancu si mal. Ale dôležité je, aby si pochopil, že aj dnes večer sa môžeš rozhodnúť vstúpiť domov.

,,Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a poď domov.“