Mužské stretko Efaty počas roku 2021 prečítalo knižku Hranice (autori: Henri Clound a John Townsend) V tomto článku Vám prinášame naše spoločné svedectvo, ako táto knižka zmenila náš pohľad na seba a naše životy a ako nám vytvorenie “funkčných” hraníc prinieslo paradoxne práve viac slobody.

Prečo mať hranice?

Nad tým, čo sú to vlastne hranice a kde všade ich môžeme vidieť či “potrebovať” sa zamyslel Jožko: 

Pojem „hranice“ evokuje každému človeku niečo iné. Niekto si pod týmto slovom predstaví pomyslenú čiaru, ktorá vyznačuje konkrétne územie štátu. Niekto by si mohol pod „hranicami“ predstaviť budovu či iný priestor, kde policajti alebo colníci kontrolujú totožnosť a štátnu príslušnosť osôb, ktoré do daného štátu vchádzajú alebo z neho vychádzajú. No „hranice“ nie sú len v tomto „materiálnom“ svete, ale mali by byť, a oni aj sú, súčasťou nášho „duchovného“ sveta. 

Napísal som, že “Hranice sú súčasťou duchovné sveta”, pretože každý človek má vo svojom srdci hranice. Nie  všetci však máme hranice rovnako pevne ,,vybudované”. Tak  ako  hranice  vyznačujú  územie  konkrétneho  štátu,  tak  vyznačujú  aj   každého  človeka. Moje „ja“ je odlišné od tvojho „ja“. Nielen fyzicky, že nie sme jedno telo, ale aj v zmýšľaní, uvažovaní, prežívaní každodenných udalostí ako aj v pohľade na svet ako taký. Táto odlišnosť by sa na prvý pohľad mohla zdať ako prekážka a jasne definovaný „problém“ pre vytváranie vzťahov, ale opak je pravdou. Práve odlišnosť môjho  „ja“ a tvojho „ja“, teda ja som ja a ty si ty, umožňuje vzájomné spoznávanie sa. Odlišnosť   v myslení, rozdielne prežívanie každodenných skutočností, všetky tieto „rozdielnosti“ a   „rozmanitosť“ vytvára priestor pre to, aby sa každý stával v plnosti sebou samým a aby sme všetci mohli žiť život v plnosti.

Hranice by sme nemali vnímať negatívne. Žiaľ, takýto   uhol pohľadu na hranice má za následok   to,   že   sa   vzdáme   svojich   vlastných   hraníc   alebo,   a   niekedy   aj,   nebudeme rešpektovať hranice druhého človeka. Hranice chránia srdce každého človeka predtým, aby sa nestalo otrokom niekoho iného. Hranice však často chránia aj nás samých predtým, aby sme sa nevrátili k nesprávnym postojom alebo zvykom, ktoré nás robili neslobodnými. Ak si však zachováme pozitívny postoj k hraniciam naučia nás viac vážiť si seba i druhých a mať tak väčšiu radosť zo vzťahov a priateľstiev.  

Kniha „Hranice- kedy povedať áno, kedy povedať nie“ je naozaj výborným sprievodcom, školou,   ako   budovať   vlastné   hranice,   ako   rešpektovať   hranice   iných   a   ako   prijať   a  rešpektovať hranice, ktoré má Boh. Autori na konkrétnych príkladoch a s zrozumiteľným jazykom poukazujú na to, kde by mali byť jasné a pevné hranice ak chceme žiť život v plnosti a nie ho len zo dňa na deň prežívať.

Svedectvá

Počas rozhovorov a rozoberania tém, ktoré nám ponúkla knižka, sme si spoločne uvedomili, že aj napriek tomu, že sa bavíme o vymedzovaní hraníc sme každou prečítanou stranou stále viac slobodní: “Nový pohľad na hranice vo vzťahoch mi priniesol viac voľnosti a oslobodenie od naplňania očakávaní druhých.” 

“Je to síce paradoxne ale tieto hranice nám dávajú väčšiu slobodu a keď ich rešpektujeme u druhých tak aj možnosť vyhnúť sa zbytočným sporom.”

Témy v knižke sa postupne prelínali a nadväzovali na seba. Veľa sme hovorili aj o vnútorných hraniciach a vnútornej slobode: “Uvedomil som si že  nemusím mať výčitky kôli času,  ktorý si vyhradím pre seba, na to aby som robil veci ktoré mám rád.  Nie je to hriech oddychovať a robiť veci, ktoré mám rád.”

 “Kniha hranice mi ukázala že veľmi dôležité sú aj hranice voči sebe samému a časové hranice.” 

“Kniha hranice mi pomohla prestať sa trápiť nad tým že boli voči mne neoprávnene očakávania aby som sa zmenil proti vlastnej vôli.”

Veľkou témou bolo aj vyjadrenie svojho “JA” a jeho vzťahu k iným “JA”. “Pomohla mi pochopiť kde sú hranice, ktoré by druhí nemali prekračovať a zároveň, ktoré by som ja nemal prekračovať druhým. Osobitne vo veciach kde je to nejasné.” 

“Kniha hranice mi ukázala kde sa končím ja a kde začína niekto druhý. Kniha hranice mi ukázala že rovnako ako majú byť rešpektované moje hranice tak rovnako mám aj ja rešpektovať hranice iných. ” 

“Mať vyjasnené hranice je dôležité kvôli tomu, aby sme vo vzťahoch nestratili svoje srdce a zároveň sa nestali sebeckými egoistami.”

Knižka bola veľmi motivačná a povzbudzujúca. No v niektorých témach bolo treba pozrieť sa na veci aj radikálne, stále však v láske a pravdivosti: 

“A ešte som cez túto knihu pochopil že ak niekto nikdy nebude rešpektovať moje hranice je lepšie sa od neho odpútať a vynulovať jeho dlh voči mne. Hranice sú fajn ”

Záverom:

Po prečítaní a prediskutovaní celej tejto knižky nám nezostáva iné len konštatovať: 

“Veľmi odporúčam túto knihu, lebo je mi jasné, že si v nej každý nájde niečo pre seba, čo ho obohatí a spraví život krajším ”

“Myslím, že je to jedna z najpraktickejších kníh a pre väčšinu ľudí zo spoločenstva to môže byť najlepšia investícia roka :-)”

Zo svedectiev členov mužského stretka Efaty spísal Marek W.