Slovensko ja naozaj výnimočná krajina. Veľké množstvo mladých ľudí tu zažíva stretnutie so živým Bohom, čo ich vedie k obráteniu. Veľká časť z nich začína byť aktívna vo farnosti, spoločenstve alebo sa prihlási na animátorskú
školu.
Mladým sa v takomto prostredí dostáva aj Kresťanská formácia zameraná na osobný vzťah s Bohom, modlitbu, Božie Slovo a sviatosti. Toto všetko je veľmi potrebné a dôležité na ceste rastu a dozrievania mladého kresťana. To, čo nám však v kresťanských spoločenstvách chýba, je intelektuálna formácia.
Raz za mnou prišla kamarátka z takéhoto prostredia a sťažovala sa, že chce mať katolícky sobáš na lúke a kňaz jej to nechce dovoliť. Veď Boh je všade, nie len v kostole, ale aj v prírode. Jej sa to tak páči a čo je na tom zle. Nechcem strácať čas polemikou, či je možné mať sobáš aj mimo kostola a kedy. Použijem však túto situáciu na ilustráciu problému, ktorý dnes medzi kresťanmi vidím.
Táto kamarátka je veľmi dobré veriace dievča, ktoré sa snaží žiť svoje kresťanstvo autenticky. Určite ju nemôžeme obviniť z toho, že neberie svoju vieru vážne. Ako správna katolíčka chce uzavrieť cirkevný sobáš, avšak neprijíma celkový koncept manželstva tak, ako ho chápe Kresťanská tradícia. Čo tým chcem povedať?
Pre vysvetlenie, v kresťanskej tradícii je sobáš vysluhovanie sviatosti a sviatosti majú vždy ekleziálny (cirkevný) charakter – čiže majú byť vysluhované v rámci cirkevného spoločenstva. Zároveň, je to posvätná chvíľa, a preto je vhodné, aby sa odohrávala v posvätnom priestore – v kostole. Tým sa chce poukázať, že manželstvo nie je len zväzok dvoch ľudí, ale dvoch ľudí a Boha. Atď, atď.
Namiesto toho prijíma spomínaná kamarátka (aj keď asi nevedome) sekulárny koncept manželstva a sobáša, ktorý čerpá z rôznych postmoderných filozofií. V tomto koncepte je dôležitá romantickosť, ktorá sa stotožňuje s láskou. Ďalej zameranosť na mladomanželov, veď je to ich deň. A kľúčový je princíp „mne sa to tak páči“. Ten je zo všetkých najposvätnejší a nemôže sa spochybňovať. Keď napríklad mladomanželia povedia, že chcú aby počas obradu zaznela pieseň „I will always love you“ od Whitney Houston, lebo sa im to tak páči, nesúhlas sa považuje za vrchol netolerantnosti.
Táto kamarátka teda vezme tento sekulárny koncept uzavretia manželstva a snaží sa ho napasovať do kresťanskej viery. A nechápe, prečo má ten netolerantný, starý farár problém a nechce vyhovieť jej predstavám. A ťažko jej to môžeme zazlievať, lebo jej nemal kto dôsledne vysvetliť kresťanský koncept manželstva a sobáša.
Príklad so sobášom na lúke je možno banálny. Podobný problém sa však prejavuje v mnohých ďalších oblastiach. Existujú veriaci umelci, ktorí odmietajú kresťanský koncept krásy. Existujú veriaci módni návrhári, ktorí odmietajú koncept cudnosti. A čo je najhoršie, existujú veriaci voliči, ktorí neváhajú podporovať ľavicovo-progresívne politické strany a nevidia v tom žiaden rozpor s kresťanstvom.
Takéto nekonzistentné postoje sú dôsledkom nepoznania kresťanskej filozofie, učenia a Tradície. Síce veríme v Ježiša Krista a Jeho učenie, ale bez lepšej intelektuálnej formácie jednoducho nie sme schopní vidieť a chápať dôsledky tohto učenia a dôjsť k pravdivým postojom v mnohých oblastiach života.
Žijeme v dobe a kultúre, ktorá je nesmierne ovplyvnená sekulárnou filozofiou. Bez toho, aby sme si to uvedomovali preberáme princípy rôznych nekresťanských a často aj protikresťanských filozofií do svojho života a riadime sa nimi. A tak to robíme všetci, sme jednoducho deti svojej doby. Nato, aby sme vedeli tieto filozofie odhaliť a odmietnuť, potrebujeme ich najprv spoznať. A zároveň musíme vedieť, čím ich nahradiť.
Uznávam, že to vôbec nie je ľahká úloha a nemám jednoduchú odpoveď ako nato. Týmto textom chcem len vyjadriť, že by sme intelektuálnu formáciu mali prestať zanedbávať a priznali jej dôležitosť. Potrebujeme viesť mladých ľudí k štúdiu kresťanskej filozofie, Tradície a učenia.
Dmitrij Olšovský
