Z dôvery pramení odvaha (zhrnutie roka)

V spoločenstve sme prežili veľmi zaujímavý rok – nazvali sme ho rokom dôvery, pretože sa snažíme pre každý rok rozlišovať slovko/vetu, ktorá opíše naše prežívanie a združí témy, o ktorých chceme hovoriť. A tak sme mali rok vernosti (2015), objavovania pokladov (2016), delenie sa o poklady (2017) či rok očisťovania (2018).

Častokrát sa nám ako nádych a výdych v spoločenstve striedajú obdobia čerpania a väčšej služby a zodpovednosti. Niekedy to preniká výraznejšie do nášho osobného prežívania, inokedy je to menej zjavné.

Túto tému nepovažujeme že žiadne čarovné slovíčko, ktorému musíme všetko podriadiť. Skôr je to pomenovanie tém, ktoré vidíme ako podstatné.
V roku 2019 sme vstúpili do roku stálosti a minulý rok sme mali rok dôvery. Hoci sme si dlho mysleli, že to bude rok veľkej služby, že vstúpime do nových zodpovedností… proste to rozbehneme vo veľkom.

Ale nebolo to tak – vieme, že prišla korona v rozsahu, aký asi nikto nečakal. A aj preto bola tá dôvera neuveriteľne silná a potrebná.
Hovorili sme o sebadôvere, dôvere vo vzťahoch, mnoho ľudí pridalo svoje osobné prežívanie v podobe svedectva.
Na jeseň sme sa po chate, ktorá sa niesla v téme „Mám pre vás budúcnosť a nádej“ začali pozerať akoby viac dopredu. Čo bude naším novým normálom?
A začali sme hovoriť o osobnom poslaní a duchovnom sprevádzaní. Ako nástrojoch, ktoré budeme (nielen) v ďalšom roku potrebovať.

S nimi teraz vstupujeme do roku odvahy. O akej odvahe hovoríme?

O odvahe, ktorá nám umožní slúžiť v rámci nášho osobného poslania (robiť to, čo sme povolaní robiť),
O odvahe slúžiť a postaviť službu na pevných základoch (osobná modlitba, pôst),
O odvahe ukázať kto sme a čo vieme (zdielať svoje talenty, názory, verejne sa prezentovať),
O odvahe podporiť druhých a byť tu pre nich.
O odvahe, ktorú môžeme čerpať „doma“ v spoločenstve, ktoré je bezpečným miestom. A tak sa nemusíme báť ukázať, akí sme, čo vieme alebo nevieme robiť, či dokonca robiť chyby.

Tieto myšlienky budeme ďalej usilovne rozvádzať. Nie všetko je naplánované, skôr vnímame smer, ktorým sa vybrať. Čo po ceste zažijeme samozrejme nevieme, ale tešíme sa. Aj mňa osobne odvaha vyvádza z komfortu. A to je dobre 🙂

Vladko