Čím bol pre nás rok 2020?

Tento článok bude iný ako čakáte. Neohúrime vás štatistikami, číslami a ani sa nebudeme vyjadrovať na to, čo spôsobila korona v našom zdravotníctve, v ekonomických sférach, v našich prácach, gastre a turizme a ani tu nebudeme rozoberať politické otázky.

Asi sa pýtate, tak teda o čom môže byť tento koncoročný článok, keď nie o top témach, ktoré hýbali svetom i naším spolčom. Bude to o tom, do čoho sme sa v prvej vlne zahĺbili a druhej vlne sme na to akoby zabudli. Nie, nebude to kváskovanie.

Zahĺbili sme sa do našich sŕdc. Tak, poďme sa spýtať našich členov ako tento rok vnímali.

Rok dôvery. Pre veľa mojich blízkych náročný. Pre mňa, paradoxne, jeden z najpokojnejších.

   Začiatkom marca som mala pocit, že som v kolotoči a neviem, ako z neho von. Pocit, že aj keby som začala kričať, v tom rozruchu si to nik ani nevšimne… A do týždňa sa zrazu všetko zatvorilo (vrátane našej 5-člennej rodiny v trojizbáku). Mohlo to skončiť katastrofou. Ale neskončilo. Pán ma naozaj učil naplno si vychutnávať tento čas (a uchránil nás od ponorky 🙂 ).

   Môcť vidieť, ako deti rastú doslova zo dňa na deň, byť tu s nimi a pre ne, zastaviť sa a odsunúť každodenné “neodkladné” povinnosti a prečítať si s nimi to leporelo po tridsiatykrát…

   Takmer každý rok si na jeho konci poviem, že bol tým najlepším. A hovorím si to aj teraz. 2020, ďakujem, 2021, vítam ťa a teším sa, čo prinesieš.

  Vďaka Ti, Pane, že si ma tento rok učil vďačnosti, radosti z maličkostí, žiť prítomný okamih, spravovať čas, ktorý si mi zveril. Aj keď nebolo všetko ideálne, ďakujem Ti, že si ma cez to ťažké preniesol a že v mojom živote viditeľne konáš. Vďaka, že mi ukazuješ oblasti môjho srdca, na ktorých budeme spoločne pracovať nasledujúci rok.

Anička

Tento rok bol pre nás veľmi požehnaný. Na jar sme obaja ostali kvôli korone doma. Čakal nás pôrod synčeka a tiež začatie stavby domčeka. Bol to požehnaný čas, ktorý sme si vychutnali v pokoji, v očakávaní veľkých veci, ešte vo dvojici. Stavbu sa podarilo začať a vďaka homeofficu som mohol dohliadať na to, čo sa dialo. Boli to náročné dni, avšak boli dni určitého vnútorného rastu dospelosti, zodpovednosti v novej oblasti.

To, že sme v tom neboli sami, sme videli a cítili reálne v tom, ako sa veci vyvíjali. Odovzdávali sme Bohu naše problémy a starosti a on stále prišiel s požehnaním.  Boh stal aj pri narodení nášho prvorodeného synčeka, ktorý bude mať čochvíľa pol roka.  Keďže som ostal na homeoffice celý rok, mohli sme si tieto chvíle s Danielom vychutnávať naplno spolu.

Tento rok sme sa stali aj oficiálne členmi spolča na letnej Efata chate, a to, že sme tam vôbec mohli byť bolo pre nás tiež veľkým požehnaním. Chata nám priniesla zároveň aj oddych a zmenu od všetkých starostí, ktoré sme vtedy riešili.

Teraz ku koncu roka, hodnotíme tento rok ako náročný, ale veľmi požehnaný, a teda vyplýva nám z toho povzbudenie: „Žiadna situácia nie je tak náročná, aby si ju nezvládol, ak je Boh s tebou.“ Otec nám preukázal obrovskú dôveru – pridal nám nové zodpovednosti, ale daroval nám s nimi aj talenty, aby sme ich dokázali zvládnuť. 

Simonka a Pali

Tento rok sa menil podľa mesiaca a školy čo som prežívala… Bol to rok učenia sa dôvery, ako využiť naplno a dobre čas, ktorý nám bol daný, rast v láske, o zapierani sa, nachádzaní a objavovaní Pravdy, plný dobrodružstva stráveného v domácnosti, prehĺbenie si vzťahov doma. Som vďačná za tento rok, lebo sme mali možnosť posúvať enormnými krokmi.

Marianka

Naučili sme veľa, naučili sme sa žiť inak. Boh bol s nami, bojoval s nami a za nás. Každý z nás si prešiel alebo prechádza lekciou, ktorá nás menila alebo poúčala. Vôbec to nebolo ľahké a veríme, že Boh si to použije na dobré.  

Maťka